Ľúbim ju ale bojím sa priznať...

Autor: Tomáš Štvrtecký | 16.4.2011 o 12:21 | (upravené 16.4.2011 o 12:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  54x

Možno ako už z nadpisu viete, ide o klasický vzťah - chalan - dievča. Mám 20 a ešte po silvestri, presnejšie po rozchode s bývalou som si povedal, že na baby kašlem minimálne do 25ky a budem si iba užívať. Lenže chémia je svinstvo a premohla ma.

Po tomto sklamaní som sa utiahol od ich spoločnosti a snažil som sa dobehnúť čas s kamošmi, ktorý som stratil pri mojej EX. Viem, že v tých dobách to bolo úplne iné, lenže keď vás človek sklame nepomôžete si. Ja ju ani nijako odcudzovať nejdem, lebo taký nie som. Takže dosť bolo o nej. Žijeme totiž prítomnosťou a Dominika je tu a teraz. Síce ma v dobách keď sme sa spoznali určitým spôsobom neznášala, lebo som sa snažil trochu ju zmeniť a pritom som ju vôbec nepoznal. Rada nad zlato - nikdy sa nepokúšajte ženu zmeniť, akurát vás odvrhne. O nejaký čas neskôr potrebovala určitú pomoc. Respektíve niečo z angličtiny, tak sme sa dali do reči (facebook chat) a samozrejme nechcel som to od nej zadarmo a tak som vyžadoval, aby sme spolu išli aspoň von. Provokoval som ju slovami, že sa ma bojí a keďže je tvrdohlavá, tak práve týmto som ju von vytiahol. Boli to asi najkrajšie 4 hodiny. Samozrejme neodohralo sa nič, no moja provokácia sa trošku stupňovala, keďže som videl aká je utiahnutá. Počas prechádzky do kamenného mlynu (kamenáč - medzi Trnavou a Bielym Kostolom) som sa o nej dozvedel celkom dosť zaujímavostí, a pri tomto počúvaní som mal úplne zatajený dych. Ďalšie stretnutia s ňou mi len potvrdili aká je jednoduchá a zároveň dokonalá, krehká. Prestal som s mojimi výstrelkami. Teda ani nie že prestal, ale obmedzil som ich na minimum. Vždy sme sa dokázali dlho rozprávať o všeličom. Snažila sa už o ôsmej dostať domov, no ako som si všimol mala problém s mojim pohľadom. Keď chcela odísť pozrel som sa jej do očí a povedala, že proste nemôže, keď sa na ňu tak pozerám. Nerobil som to naschvál. Ja osobne si myslím, že sa tak pozerám stále.Ale ktovie. No včerajšok bol zo všetkých dní s ňou najkrajší. Patrím medzi ľudí, ktorí nedovolia dievčaťu platiť. Proste je to moja etiketa a môže to byť kamarátka, známa či priateľka. Jednoducho mi to svedomie nedovolí. A zrovna včera sme sa tak kvôli tomu hašterili, lebo som jej kúpil čokoládu a chcela mi dať za ňu euro. Po tom, čo sa jej podarilo zatiahnuť ma do kúta, chytila ma za ruky a nenápadne mi to euro strčila do vrecka. Objal som ju a chvíľu tak s ňou stál a nenápadne som to euro vytiahol a vrátil jej ho. Samozrejme to hneď zistila a toto pokračovalo. Nakoniec som si ho vo vrecku nechal a len tak som stál a držal som ju v objatí. Ona na mňa občas pozrela jej nádhernými smaragdovými očami a práve vtedy som mal pocit, že jej môžem všetko povedať, čo keď cíti niečo podobné? Ale bál som sa práve toho, že by sa zľakla a ušla a ja by som ju viac nevidel. Strach je totiž v mojom prípade silný protivník. Čo mám teda robiť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?